Problemy monolitnosti morali i religii = Problems of monolithy of morality and religion = Moralʹ žәne din monolittiligi mәselesi

Проблемы монолитности морали и религии = Мораль және дін монолиттілігі мәселесі

The article focuses on the analysis of the relationship between morality and religion, considers the views of individual thinkers on specific features in considering the relationship between morality and religion, and considers religion as a source of moral values. It is concluded that even philosop...

Full description

Saved in:  
Bibliographic Details
Subtitles:Moralʹ žәne din monolittiligi mәselesi
Problems of monolithy of morality and religion
Main Author: Agaeva, Ziba (Author)
Format: Electronic Article
Language:Russian
Check availability: HBZ Gateway
Journals Online & Print:
Drawer...
Fernleihe:Fernleihe für die Fachinformationsdienste
Published: Äl-Farabi Atyndaġy Ķazaķ Ūlttyķ Universitetí 2024
In: Chabaršy. Dintanu serijasy
Year: 2024, Volume: 38, Issue: 2, Pages: 104-110
Further subjects:B vzaimosvjazʹ
B қoғam
B obščestvo
B nravstvennostʹ
B Values
B құndylyқtar
B čelovek
B mәdeniet
B moralʹ
B Adam
B Ethics
B kulʹtura
B қarym-қatynas
B Morality
B ėtika
B Relationship
B cennosti
B Society
B Person
B Culture
Online Access: Volltext (kostenfrei)
Volltext (kostenfrei)
Description
Summary:The article focuses on the analysis of the relationship between morality and religion, considers the views of individual thinkers on specific features in considering the relationship between morality and religion, and considers religion as a source of moral values. It is concluded that even philosophers who studied morality and religion separately, eventually came to consider their unity, solidity. The article also analyzes the influence of morality and religion on each other. In the article, in the same perspective, the issues of the relationship between reason and faith are considered; being a form of public consciousness, the essence of the inextricable connection between these two concepts is revealed. It is concluded that established knowledge forms a rational view of the world around. At the same time, a person learns the world with the help of the surrounding world. From this point of view, faith has a branched character and, in general, is a connecting link between a person and society. In essence, faith stands above the person himself and is manifested in the existence of moral values. Man lives and creates not only for himself; he does it for the sake of others. This is the meaning of life from the point of view of faith.
V statʹe akcentiruetsja vnimanie na analize vzaimosvjazi morali i religii, rassmatrivajutsja vzgljady otdelʹnych myslitelej na specifičeskie čerty v rassmotrenii sootnošenija morali i religii, a takže religija rassmatrivaetsja kak istočnik nravstvennych cennostej. Delaetsja vyvod, čto daže filosofy, kotorye issledovali moralʹ i religiju v otdelʹnosti, prichodili v itoge k mysli ob ich edinstve, monolitnosti. V statʹe tak že proanalizirovano vlijanie morali i religii drug na druga. V statʹe v takom že rakurse rassmatrivajutsja voprosy sootnošenija razuma i very, buduči formoj obščestvennogo soznanija, raskryvaetsja sutʹ nerazryvnoj svjazi ėtich dvuch ponjatij. Delaetsja vyvod o tom, čto utverdivšiesja znanija formirujut racionalʹnyj vzgljad na okružajuščij mir.  Vmeste s ėtim čelovek poznaet mir s pomoščʹju okružajuščego mira. S ėtoj točki zrenija vera nosit razvetvlennyj charakter i v celom javljaetsja svjazyvajuščim zvenom meždu čelovekom i obščestvom. V suščnosti, vera stoit vyše samogo čeloveka i projavljaetsja  v suščestvovanii nravstvennych cennostej. Čelovek živet i tvorit ne tolʹko dlja sebja, on delaet ėto  i  radi drugich. V ėtom i zaključaetsja s točki zrenija very smysl žizni.
В статье акцентируется внимание на анализе взаимосвязи морали и религии, рассматриваются взгляды отдельных мыслителей на специфические черты в рассмотрении соотношения морали и религии, а также религия рассматривается как источник нравственных ценностей. Делается вывод, что даже философы, которые исследовали мораль и религию в отдельности, приходили в итоге к мысли об их единстве, монолитности. В статье так же проанализировано влияние морали и религии друг на друга. В статье в таком же ракурсе рассматриваются вопросы соотношения разума и веры, будучи формой общественного сознания, раскрывается суть неразрывной связи этих двух понятий. Делается вывод о том, что утвердившиеся знания формируют рациональный взгляд на окружающий мир.  Вместе с этим человек познает мир с помощью окружающего мира. С этой точки зрения вера носит разветвленный характер и в целом является связывающим звеном между человеком и обществом. В сущности, вера стоит выше самого человека и проявляется  в существовании нравственных ценностей. Человек живет и творит не только для себя, он делает это  и  ради других. В этом и заключается с точки зрения веры смысл жизни.
Maқalada imandylyқ pen dinniң araқatynasyn taldauғa basa nazar audarylyp, adamgeršilik pen dinniң araқatynasyn қarastyrudaғy naқty belgilerge žeke ojšyldardyң kḟzқarastary қarastyrylady, sonymen қatar din adamgeršilik құndylyқtardyң қajnar kḟzi retinde қarastyrylady. Moralʹ men dindi bir-birinen bḟlek zerttegen filosoftardyң ḟzi aқyrynda olardyң birtұtastyғyn mojyndap, tұtastyғyn қarastyra bastady degen қorytyndy žasalady. Sondaj-aқ, maқalada imandylyқ pen dinniң bir-birine әseri de taldanady. Osy tұrғydan avtor maқalada aқyl men senimniң araқatynasy mәseleleri қarastyryp, қoғamdyқ sananyң bir tүri retinde ala otyryp, osy eki ұғymnyң ažyramas bajlanysynyң mәnin ašady. Sonymen birge adam қoršaғan dүnieniң kḟmegimen dүnieni tanidy dej kele, қalyptasқan bilim қoršaғan dүniege racionaldy kḟzқarasty қalyptastyrady degen қorytyndy žasajdy. Osy tұrғydan alғanda iman tarmaқtalғan sipatқa ie žәne žalpy alғanda adam men қoғamdy bajlanystyrušy buyn bolady dep tұžyrymdajdy. Negizinde iman adamnyң ḟzinen žoғary tұrady žәne adamgeršilik құndylyқtardyң boluymen kḟrinis beredi. Adam ḟzi үšin ғana ḟmir sүredi әri ḟzi үšin ғana emes, ḟzgeler үšin de eңbektenedi. Imandylyқ tұrғysynan ḟmirdiң mәni de osy.
Мақалада имандылық пен діннің арақатынасын талдауға баса назар аударылып, адамгершілік пен діннің арақатынасын қарастырудағы нақты белгілерге жеке ойшылдардың көзқарастары қарастырылады, сонымен қатар дін адамгершілік құндылықтардың қайнар көзі ретінде қарастырылады. Мораль мен дінді бір-бірінен бөлек зерттеген философтардың өзі ақырында олардың біртұтастығын мойындап, тұтастығын қарастыра бастады деген қорытынды жасалады. Сондай-ақ, мақалада имандылық пен діннің бір-біріне әсері де талданады. Осы тұрғыдан автор мақалада ақыл мен сенімнің арақатынасы мәселелері қарастырып, қоғамдық сананың бір түрі ретінде ала отырып, осы екі ұғымның ажырамас байланысының мәнін ашады. Сонымен бірге адам қоршаған дүниенің көмегімен дүниені таниды дей келе, қалыптасқан білім қоршаған дүниеге рационалды көзқарасты қалыптастырады деген қорытынды жасайды. Осы тұрғыдан алғанда иман тармақталған сипатқа ие және жалпы алғанда адам мен қоғамды байланыстырушы буын болады деп тұжырымдайды. Негізінде иман адамның өзінен жоғары тұрады және адамгершілік құндылықтардың болуымен көрініс береді. Адам өзі үшін ғана өмір сүреді әрі өзі үшін ғана емес, өзгелер үшін де еңбектенеді. Имандылық тұрғысынан өмірдің мәні де осы.
ISSN:2521-6465
Contains:Enthalten in: Chabaršy. Dintanu serijasy
Persistent identifiers:DOI: 10.26577//EJRS.2024.v38.i2.r10